Systém nakladania s odpadom funguje v Dánsku mierne odlišne ako na
Slovensku. Tu zber a financovanie zabezpečujú organizácie zodpovednosti
výrobcov. "Rozšírenú zodpovednosť výrobcov (RZV), ako funguje na
Slovensku, v Dánsku nepoznajú, pričom je jedinou z dvoch krajín Únie,
ktorú RZV v oblasti obalových odpadov nezaviedli," približuje Hudec.
Dodáva, že v Dánsku zber zabezpečujú priamo samosprávy, ktoré sa
združujú do väčších celkov. Spolu ich je 32.
Na konci 70. rokov sa v Dánsku viac ako polovica odpadov ukladala na
skládky. Vtedajšie vlády sa podľa Hudeca rozhodli rozširovanie skládok
riešiť zariadeniami na energetické zhodnocovanie odpadov (ZEVO). V
súčasnosti ich tam je 23 a vyrábajú päť percent dánskej elektriny. "Pomerne dlhú dobu to pre Dánov bolo výhodné, keďže spaľovne problém so skládkami skutočne vyriešili a vyrábali lacnú elektrinu," poznamenal Hudec. Dopĺňa, že Dánsko však momentálne skládkuje dve až tri percentá odpadu.
Napriek tomu, že Dáni produkujú veľké množstvo odpadu, nie je ho dosť na
to, aby dokázali sebestačne zásobovať spaľovne. Odpad tak musia dovážať
zo zahraničia, poukazuje Hudec. Pokračuje, že problémom spaľovní je aj
znečistenie ovzdušia v jej okolí, či spomaľovanie rastu miery
recyklácie. "Dáni si napriek komplikovanému systému a závislosti od
spaľovní dokázali splniť cieľ recyklovať do roku 2020 polovicu
vyprodukovaného komunálneho odpadu, hoci len tesne," konštatuje analytik. Dodal, že Dáni zatvárajú spaľovne aj pre to, aby do roku 2024 dosiahli mieru recyklácie 70 percent.